Krst – význam a pokyny

Chystáte sa krstiť?

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Prijať krst môže každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený
O udelenie krstu môžu požiadať rodičia dieťaťa alebo samotný krstenec (ak dovŕšil 14. rok života)
O vyslúženie krstu sa žiada vo farnosti podľa aktuálneho bydliska, v ktorom plánujem natrvalo ostať (pozor, nie vždy nevyhnutne musí ísť o miesto trvalého pobytu). Pokiaľ nás žiadajú o krst veriaci bývajúci mimo našej farnosti, musia sa preukázať dovolením ich vlastného farára (licenciou ku krstu).

ČO JE POTREBNÉ, AK CHCETE POŽIADAŤ O VYSLÚŽENIE SVIATOSTI KRSTU?

  • navštíviť nás
  • musí existovať opodstatnená nádej, že dieťa bude nielen pokrstené, ale aj vychovávané v katolíckom náboženstve

KTO MÔŽE BYŤ KRSTNÝM RODIČOM?

  • má byť určený samotným krstencom alebo jeho rodičmi (pokiaľ je krstenec ešte dieťa) a má mať úmysel a byť schopný plniť túto úlohu
  • katolík, po prijatí sviatosti birmovania a Eucharistie
  • pokiaľ je ženatý, manželstvo bolo uzatvorené v katolíckom obrade
  • má byť praktizujúcim kresťanom
  • nemôže to byť otec alebo matka krstenca
  • kresťan, ktorý nie je katolíkom, nemôže byť krstným rodičom, len svedkom krstu
  • Dôležitou súčasťou krstu je príprava krstenca (pokiaľ je ešte dieťaťom, tak jeho rodičov) ako aj príprava krstných rodičov.

Čo je krst?

Krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein‚ čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“.
Táto sviatosť sa volá aj „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto „nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. „Tento kúpeľ sa volá osvietením‚ lebo tí, čo dostávajú toto [katechetické] poučenie, sú duchovne osvietení…“ Keďže pokrstený prijal v krste Slovo, „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého“, „po osvietení“ sa stal „synom svetla“, ba sám sa stal „svetlom“.
Krst „je najkrajším a najvznešenejším Božím dobrodením… Voláme ho darom, milosťou, krstom, pomazaním, osvietením, rúchom neporušiteľnosti, kúpeľom znovuzrodenia, pečaťou a napokon každým najvznešenejším menom. Volá sa darom‚ lebo sa dáva tým, čo predtým nepriniesli nič; milosťou‚ lebo sa udeľuje aj vinníkom; krstom‚ lebo hriech sa pochováva vo vode; pomazaním‚ lebo je posvätný a kráľovský (takí totiž boli tí, ktorých pomazávali); osvietením‚ lebo je jasom a svetlom; rúchom‚ lebo zakrýva našu pohanu; kúpeľom, lebo obmýva; pečaťou‚ lebo je zachovaním a potvrdením [Božej] nadvlády.“ (Svätý Gregor Nazianzský‚ Oratio)
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: „A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“
Tieto označenia nám objasňujú, že proces krstu človeka vedie do hĺbky, ktorá sa dá opísať len v kategóriách smrti a života, narodenia a znovunarodenia, stvorenia a nového stvorenia.